Čili papričky sú úžasné a vďačné rastliny, ktoré sú súčasťou mnohých medzinárodných kuchýň a výrazne ovplyvňujú každé jedlo, do ktorého sa pridajú.
V divej prírode rastú ako kríky s jasne sfarbenými plodmi, ktoré pochádzajú z tropického a mierneho pásma Ameriky a do Európy sa dostali španielskymi moreplavcami, ktorí ich najprv pomenovali názvom „pepper“ nakoľko im pripomínali pálivú chuť čierneho korenia. Latinský názov čili paprík je Capsicum – z čeľade ľuľkovitých a ich príbuznými sú zemiaky a paradajky.
Čili papričky sú pre nás užitočné aj inak. Už po celé stáročia sú vysoko hodnotené v medicíne nakoľko majú pre ľudí veľký liečivý účinok. Je to liek, ktorý síce páli ale účinne pomáha. Pálivosť papričiek spôsobuje látka, ktorú nazývame kapsaicín. Je to látka, ktorá nám dráždi receptory bolesti v ústach, nose ale aj v žalúdku a tie vyšlú signál do mozgu, že sme zjedli niečo štipľavé. Mozog potom zareaguje tak, že sa pokúša odplaviť teplo z tela a preto nám tečie z očí aj z nosa. V skutočnosti nás však kapsaicín nepopáli.
Čili papričky pestujeme zo semien alebo si rovno kúpime hotové mladé priesady. Pre najväčšiu úrodu ich pestujem buď za oknom alebo vonku v skleníku. Po pominutí mrazov ich môžeme vysadiť na slnečné a pred vetrom chránené stanovisko von do záhrady.
Papričky potrebujú dostatok vody a výživy, pravidelné okopávanie a pri vysokých priesadách aj uväzovanie k dreveným tyčiam. Pri dobrej starostlivosti by sme mali mať už prvý zber v polovičke leta a pokračovať so zberom až do prvých mrazov.
Zber a spracovanie: Po ukončení zberu čili papričiek máme na výber z niekoľkých možností ako ich ďalej spracovať. Pokiaľ sú papričky ešte čerstvé, tak ich môžeme hneď zavárať, vyrábať si z nich lahodné pálivé omáčky alebo ich usušiť a následne ich spracovať mletím na korenie. Ďalšou zaujímavou možnosťou ako ich spracovať je údené a pletenie do tzv. mexických rístr, ktoré sa potom zavesia nad vchodové dvere a prinášajú majiteľovi šťastie, pokoj a harmóniu v domove.